
Paraguái, oñemohendáva América del Sur korasõ mbytetépe, ha’e peteî tetã oguerekóva pokõi sua yvypóra, mbaʼereta jarekoha ha peteî macroeconomía noñemohatãiha orendive. Upéicharõ jepe, roguereko avei tuicha yvatekue imboriahúva ha upévare ojapo chuguikuéra ikatúva tekove ikatúva oja hesekuera coronaviru. Upéicha jejapi herekopykuaava ojapóva umi ta'ãnguera mitigación mba`e. Upéicha rupi, ta'ãnguéra omoñepyrũva’ekue ojeʼéva mokõiha caso rojokohag̃uáicha tetãme.
Ojehairõ guare ko artículo, Paraguái ha'e pe tetã sa`i oguerekóva tekove ojáva hese mba`asy Cono Sur pe, jesarekópe katuete ha omba`apo jagueropuʼaka hag̃ua ñanembaʼembyasy.
Tasyokuéra Ára Apo Porãitepyrépe
Mbohapypa ára mboyvyverõ, ojejapova`ekue mokõi tapyso, umíva ha`e ojeporu oñeñangareko hag̃ua hasýva coronavirúgui añonte. Umi tembiapo ojejapova`ekue Instituto Nacional de Enfermedades Respiratorias y del Ambiente Juan Max Boettner (INERAM) ha Itauguápe oheka oñemyatyrõ tupa ndojeguerekóiva tasyokuérape. INERAMPE ojeguerekóta 100 tupa hasývape g̃uarã ha avei 36 tupa tasyo omba`apóvape g̃uarã, Itauguápe oñemyatyrõta 102 tupa hasývape g̃uarã ha 24 tupa pohãnohárape g̃uarã. Koʼã mokõi tembiapo ha`e mitãrusu mba`apokuaaha Paraguáigua, ojokuái 200 ava Iñerampe ha 200 ava Itauguape, 300 ava ojapóva kochõ ha 60 ava ojapo hag̃ua tupakuéra. Avei opa mba´e ojepurú ojejapo hag̃ua koʼã mbaʼe, ojejoguapaite Paraguáigui, upévare ou porã umi apohára Paraguáiguape.
Ava Aty Oipysyrõva Tekovekuérape
Umi jepapokuera ha`e ojekuaa Paraguáipe ombohovái nepytyvõta rejejopy vai jave ha ojejapo hekópe ndive aporte avakuéra, ojekuaaukáva ha úpepe heñoi japepo opavavepe g̃uarã, ojejapopava ñande avano'õ kuera ñopytyvõ umi ojejopy vaiape oreko haĝua tembi`u hogape . Sapyʼaitérõ 30 “Ñepyrũmby San José`i” ome'ẽ 22.000 ña'ẽmbe ha 1.859 vosa oguerekóva tembi'urã ha avei japepo opavavepe g̃uarã ome'ẽ 10.130 ña'ẽmbe ha 37.100 kaʼarugua rembi’u. Heta vy`a ome'ẽgui mba`erechakuaávo Paraguáipe, kuatia rogue web ojapo peteĩ yvy ra'anga ha japepo opavavépe g̃uarã ha upepe oî 88 aty oñoñeme`ẽva omohendávo 50 ha 600 ña'embe ára ha ára oikotevẽvape ñande retãme. Avei pe atyvete Pérez Ramírez, importadora ha distribuidora umi ña'ẽmbe pepo kuera ha equipamiento oipuru gastronómico kuera, oñepu’u avei ome'ẽ ñapy'ũ guasu umi avakuéra oñembojy mombytu'u ñembyahýi Paraguái.
Cuarentena Iñarandúva
Ko`ag̃aite Paraguái oñembosako`i omoñepyrũ hag̃ua peteĩ mbaʼe pyahu hérava "Cuarentena Iñarandúva". Péva oreko irundy jehasa, ojejapo oikojey hag̃ua jepiveguáicha sector kuera ndive.
Peteĩ jehasa: omoñepyrũ jey omba’apo umi mba’apoguasurekogua, ojapova tekome'ẽ ojerurúva tendape, jeliverýs, ñemohenda cobranza ha umi ha`eño omba'apotáva hetére.
Mokoĩ jehasa: umi mba'apoha kuatia renda, tembiapocivil, ñembosarái profesional ha umi evento cultural.
Mbohapy jehasa: osê hapépe umi ñemuha 800 ra'ã cuadrado, complejo jetepyso. Ha ipahaitépe.
Irundy jehasa: ikatúta ojepeʼa jey umi bar, karuñemuha rokê, eventos ha ambue hembýva, upéicha jagueroviágui oñetantea ko mbaʼe ikatuha mbeguekatu ñañepyrũ mba’apo ha jahechauka ñemomombyry ha ñemopotĩ rupive he`iháicha mburuvichakuéra.
Koʼã mba`e ñanemoirũva`erã ikatuhaĝuáicha jajoko ko mba`e vai tesãirekávo, ko`áĝa jahasáva.
Oñeha`ãrõ ko`áĝa oĝuahẽ jave mba`asy, umi tasyo pyahu ojejapova`ekue oguerekopa tupa, pohã ha opa mba`e oñeikotevẽva ikatu haĝuáicha pohãnohára oñatende hasýva Covid-19 rehe. Japepo opavavepe ĝuarã ojapo aja ñembyahýi jejoko heta ógape, oñeha`ãrõ umi Gobierno ojapóva avei ko`áĝa omo`ã haĝua tekotevê.
Joavy:
Civilab. (2020). Mapa de comunidades y ollas populares.Tomado de https://mapasocial.civilab.org.py/mapa-necesidades
Ministerio de Obras Públicas y Comunicaciones. (2020). Seis claves del éxito de los hospitales construidos en tiempo récord. Tomado de https://www.mopc.gov.py/mopcweb/index.php/noticias/seis-claves-del-exito-de-los-hospitales-construidos-en-tiempo-record
Ministerio de Salud Pública y Bienestar Social. (2020). Cuarentena Inteligente. Tomado de https://www.mspbs.gov.py/portal/20827/gobierno-nacional-presenta-plan-de-cuarentena-inteligente.html